Ukážka z knihy Pericoloso Sporghersi

Leonardo

Keď Pericoloso doslova vletel do dverí, vzrušením celkom zabudol, že za dverami Tizianovej dielne je schodík. Potkol sa na ňom, spadol a dokotúľal sa priamo pod nohy samotného Leonarda. Prvý pohľad, ktorým tohto génia uzrel, bol teda zospodu a díval sa naň ako na sochu na podstavci. Leonardo sklonil hlavu a díval sa naň dolu, ležiaceho na zemi. Bol to pre Pericolosa úžasný pohľad, na postavu génia oblečeného v staroružovej tunike, ktorá končila netypicky nad kolenami, cez ramená prehodený krátky plášť slonovinovej farby, odetú v originálnych sandáloch s remienkami prepletenými po polovicu lýtok. Tie sandále ho zaujali, boli zrejme Leonardovej vlastnoručnej výroby a tie švy, tie boli skutočne hodné génia! Ako tam tak ležal, mal dobrú príležitosť si ich zblízka a do detailov poobzerať. Leonardov pohľad ho však zaujal najviac. Bol milý, láskyplný, plný porozumenia a Leonardova tvár Pericolosovi pripomínala Božskú tvár, tvár Ježiša i samotného Boha zároveň.

„Dio Mio, zhrešil som! Aj včera! A trikrát po sebe,“ vyhŕklo z neho. Leonardo sa k nemu naklonil s podal mu ruku a pomohol mu vstať. Keď ucítil jeho ruku, mal pocit, že podáva ruku samotnému Bohu. Vyžarovala z nej taká energia, akú nikdy predtým nepocítil. „Neublížili ste si, drahý priateľu?“ boli prvé Leonardove slová, ktoré započul. „Drahý priateľu,“ pomyslel si Pericoloso, „nazval ma drahým priateľom!“ Keď s Leonardovou pomocou vstal, odpovedal: „Non, Maestro Grande, sono bene. Nechcel som vás nechať dlho čakať.“ Leonardova druhá veta ho prekvapila ešte viac ako prvá: „Drahý Pericoloso, priateľu, nemuseli ste sa náhliť, rád by som na vás počkal.“ To Pericolosa dojalo. A keď Leonardo povedal Tizianovi, že by mal dať na dvere nápis „Pozor schod!“, Pericoloso bol znenazdajky svedkom ďalšieho vynálezu tohto génia.

Pericoloso potom s Leonardovým dovolením roz- šíril tento vynález po celých Benátkach a zakrátko sa takéto nápisy objavili po celej Európe. Preto fakt, že sa po celom svete rozšírili nápisy „Pozor schod!“ je hlavne Pericolosova zásluha. Nebyť jeho, ako neúnavného propagátora tejto geniálnej Leonardovej myšlienky, istotne by upadla do zabudnutia. A my s ňou. Na schodoch. Vďaka Pericolosovi Sporghersimu, teda už toľko na schodoch nepadáme.